|
|
Fiat G.50 Freccia
V polovici tridsiatych rokoch bolo talianské stíhacie letectvo založené na veľkom počte zastaraných dvojplošníkov. Situácia si žiadala nové a nové moderné lietadlá. Preto v apríli 1935 vydalo talianske ministerstvo letectva špecifikácie na nové stíhacie lietadlo. Špecifikácie neústupne žiadali samonosný dolnoplošník a s odporúčaným motorom hviezdicovým 14V Fiat A.74 RC.38, zaťahovacím podvozkom a veľkou rýchlosťou. Súťaže sa zúčastnil veľký počet firiem, pretože sa jednalo o lietadlo ktoré malo byť chrbticou talianského letectva. Medzi najlepšie projekty patril aj Fiat G.50, ktorý vytvoril konštruktér Ing. Giuseppe Gabrieli z pobočky Fiatu CMASA. Otázka výzbroje bola však stále otvorená, pretože ministerstvo svoje požiadavky stále menilo. Raz chcelo ľahkú prepadovú stíhačku, inokedy stíhací bombardér či ľahký bitevník. Nakoniec ostala výzbroj G.50 na dvoch guľometoch Breda - SAFAT 12,7 mm. Tvar trupu a konštrukcie lietadla vyzeral naozaj robustne, najmä kapota za motorom, ale pilotovi bol umožnený dobrý výhľad. Po prvom vzlete 2. februára 1937 nasledovali testy, ktoré prevádzal pilot De Briganti. Ten síce nebol nadšený, ale ani sklamaný, no od maximálnej rýchlosti očakával viac, pretože predchodcu CR.42 presiahol len o 33 km/h. Navzdory všetkému už bola dohodnutá výroba 45 strojov. Potom sa stroj stretol s Macchi C.200 a jeho výkonom podľahol, no napriek tomu to osud G.50tky neovplyvnilo. Obe stroje dostali oficiálne prezývky (Freccia a Saetta) a prakticky sa s nimi už rátalo v sériovej výrobe. Ešte predtým si Taliani chceli odskúšať Frecciu v boji a tak ju poslali (12 kusov) do Španielska kde zúrila občianska vojna. Tam síce odslúžili hliadkovacie lety nad Madridom, no bojov sa nezúčastnili. Lietadlo však bolo hodnotené celkom pozitívne a tak sa prípadné nedostatky odstraňovali na prvých piatich strojoch 1.serie. Išlo hlavne o ovládanie podvozku, úpravy karburátora, krytia kabíny a úprav v kokpite pilota. Začalo vyzbrojovanie, ktorého sa ako prvá dočkala letka 22. Gruppi z 54.Stromo (jar 1939). Nasledovali ďalšie objednávky na 36 ks, potom 30 ks, 25 kusov šlo do Fínska a potom ešte ďalších 10. Tam si viedli veľmi dobre a dokázali pracovať s malými stratami. Medzitým sa G.50 vyvíjal plne ďalej. 30.4.1940 bol zalietaný G.50B určený ako cvičný, keďže bol dvojmiestny. O trochu neskôr v septembri toho istého roku sa odštartovali skúšky na novom G.50bis, ktorý mal prepracované pancierovanie, širší chvost a objemnejšie palivové nádrže. Celkovo bolo vyrobených okolo 780 kusov lietadiel, z toho 35 predaných do Fínska. Medzi prvé vážnejšie akcie ktorých sa zúčastnil G.50 sa dá rátať doprovod bombardérov SM.79 na Korziku a na juh Francúzska. 48 kusov lietadiel bolo vyslaných do Belgicka, kde po záštitou Corpo Aereo ltaliano operovali proti Veľkej Británii, tam sa však nepreslávili v dobrom svetle. Taktiež zlyhalo talianske ťaženie v Grécku, kde boli Freccie použité taktiež. A ani na Sicílii sa týmto strojom nedarilo. Z celkového počtu 67 G.50 prežilo 48 kusov. Najväčšie nasadenie prišlo v Líbyi, kde putovalo 80 strojov. Tu boli veľké počty týchto lietadiel upravené na nesenie púm. No ani tu to nebolo inak a po preklopení mocí v Afrike sa počty Freccie neustále znižovali. Nakoniec ostala len 12.Gruppi a jej 35 mašín. Takmer identicky skončil aj osud 368. Squadriglii bojujúcej pri vylodení Amerických vojsk na Africkom kontinente. Vojenská hodnota týchto klenotných talianských stíhačiek začala rýchlo klesať, pod tlakom stále silnejšieho protivníka. Regia Aeronautica i Fiat si to nedokázali vysvetliť. Veď lietadlo znieslo veľmi vážne a ťažké poškodenia a ani nemuselo núdzovo pristáť. To bola obrovská vlastnosť, no ako ukázala prax bolo to primálo. Snaha zvýšiť výkon a maximálnu rýchlosť zavedením motora Fiat A-76 RC-40 o sile 735 kW (1000 k) vzbudila iskierku nádeje, keďže sa ručička budíka vyšplhala na 530 km/h čo bolo o dosť viac ako pri sériových strojoch. Fiat však prejavil nechuť voči tomuto motoru, ktorý bol pôvodne určený na nikdy nepostavený projekt G.52. Talianom tak neostalo nič iné ako požiadať o motory z Nemecka, na ktorých začali byť závislí. V tomto prípade to bol vidlicový DB 601 pre drak G.50 a tak firma pripravila dva G.50V pre zabudovanie. Výsledky dopadli priemerne. Konštruktérom bolo jasné že z Freccii už viac nevyžmýkajú, preto sa radšej zamerali na spektrum využiteľnosti. Takto vznikla rada experimentov bitevníckych či improvizovaných bombardérov, z ktorých je najznámejší Fiat G.50bis Assalto (útočný bitevník). Ďalší z tejto rady bol G.50bis Tuffo (strmhlavák) s jednou 250 kg pumou, avšak ten zostal len na papieri, napriek tomu že oblasť strmhlavého bombardovania bola veľmi žiadaná. Vznikla ešte snaha o to aby boli G.50bis Assalto schopné pristávať aj na lietadlovej lodi, a tak sa malinký počet (7 kusov) G.50bis Assalto Navale a jeden G.50bis/B prispôsobili týmto podmienkam. Všetko ale utíchlo na jar roku 1943, keď už bolo všetko nadslkno jasné...
Technické údaje pre G.50 Freccia / G.50bis Assalto
Rozmery
Rozpätie : 10,96 m / 12,38 m
Dĺžka : 7,80 m / 8,29 m
Výška : 2,96 m
Nosná plocha : 18,25 m˛ / 21,00 m˛
Hmotnosti
Prázdna : 1 930 kg / 2 318 kg
Max. vzletová : 2 415 kg / 3 340 kg
Výkony
Pohon : hviezdicový 14V motor Fiat A.74 RC38 o výkone 625 kW (838 k)
Max. rýchlosť : 483 km/h / 423 km/h
Cestovná rýchlosť : 425 km/h
Dostup : 10 700 m
Dolet : 670 km / 1 000 km
Stúpavosť : 7,5 m/s
Výzbroj
2x guľomet Breda-SAFAT kalibru 12,7 (150 alebo 300 nábojov na zbraň)
1x 150kg puma (pre Assalto)
-Jacq-
|
|
|
Přihlášení |
|---|
Registrace Klikni zde pro registraci.
Zapomenuté heslo? Požádejte o nové zde..
|
|
|
v6.00.203 © 2003-2005