|
|
I.A.R. 81
V roku 1930 vydala rumunská vláda špecifikácie pre nové bojové lietadlo. Navzdory že vláda neočakávala návrhy od domácich spoločností, začala tunajšia firma I.A.R. (Industria Aeronauticặ Romậnặ založená v roku 1925 v Brasove), produkovať veľa návrhov a prototypov na základe týchto špecifikácii. Žiadny iný podnik ponuku neakceptoval, pretože priemysel bol hojný na skazenosť (mimo I.A.R. malo Rumunsko ešte továreň Societặtii pentu Exploatặri Technice založenú v roku 1923 v Bukurešti a podnik Intreprinderea de Construcţii Aeronautice Romaneşti - ICAR založený v roku 1932 tiež v Bukurešti).Onedlho vláda znárodnila továrne I.A.R. (ostatné dva ponechala súkromné), ale súťaž vyhral poľský PZL P.11, ktorý bol v tom čase niektorými považovaný za najlepšieho bojovníka na svete. Tak ARR (Aeronauticặ Regalặ Romậnặ - kráľovské rumunské letecké sily) kúpili 50 kusov týchto lietadiel v upravenej verzii P.11b, ktoré boli dodané v roku 1934. Druhá vypísaná súťaž prebiehala medzi lietadlami I.A.R. 24 a PZL P.24. Aj tu vyhrala poľská firma a dodala ďalších 50 lietadiel. Síce sa firme I.A.R. nedarilo s vlastnými návrhmi, práce mala dosť keďže vyrábala mnohé lietadla pod licenciou (napríklad Potez 25, Morane-Saulnier 35 či Fleet 10-G), alebo motory ako Gnôme-Rhône 14K. Výsledkom bolo, že firma mala dosť peňazí lepšie financovať vlastnú návrhársku dielňu, ktorej sa zatiaľ nedarilo. Návrhársky tím viedol Dr. Ionts Grosu, ktorý bol presvedčený že jeho nízky desing krídla z I.A.R. 24 bol omnoho lepší ako poľské lomené „čajkovité“ krídlo. Akonáhle rozkázal návrhárskemu tímu dôkladne študovať P.24 a začleniť jeho najlepšie vlastnosti do nového lietadla, vznikol na konci roku 1937 projekt I.A.R. 80. Sekcia chvostu bola celá prevzatá z P.24, podobne aj predná časť lietadla vrátane motora, jeho pripevnenia a kapoty. Trup od motora po kabínu pilota bol nový, zostavený zo zvareného oceľového rámu, ktorý bol pokrytý duralovým plechom. Krídla boli tesne za motorom (ako u I.A.R. 24). Vnútro kabíny a vybavenie bolo takmer úplne dodané zo zahraničia. I.A.R. 80, pôvodne s otvorenou, kabínou používal motor IAR K-14-III C32 (716 kW) čo bol vlastne Gnôme-Rhône 14K II Mistral. Prototyp bol pomalým tempom dokončený až koncom roku 1938. Potom bol do začiatku nového roka testovaný a skúšaný a testoval ho aj rumunský pilot Dmitri „Pufi“ Popescu. Testy boli pôsobivé a povzbudzujúce, lietadlo bolo dobre manevrovateľné a dosiahlo 510 km/h čo bolo v tej dobe dosť. Rumunsko malo konečne v rukách kvalitný moderný stroj prevyšujúci poľské P.11 a P.24. Objavili sa však problémy ktoré boli počas roka riešené. Išlo najmä o zmenu motora z typu C32 na C36, ktorý bol ťažší a tak sa musel predĺžiť trup, kvôli posunutiu ťažiska (týmto sa mohla pod trup inštalovať 445 litrová prídavná nádrž) zväčšiť nosné plochy a odstrániť zastarané vzpery na chvostových plochách. Problémom bolo, že pilot mal veľmi zlý výhľad z kabíny a tak sa to muselo riešiť nadvihnutím sedačky pilota a zavedením vypuklého skla krytu kabíny nad pilotovou hlavou. Do Rumunska však prišiel Heinkel He 112 pre štart potencionálnej veľkej objednávky. Opäť sa vystavila súťaž a navzdory tomu že nemecké lietadlo bolo zjavne modernejšie a lepšie vyzbrojené, domáce I.A.R. 80 konečne vyhralo a ohromený ARR hneď objednal 100 kusov. Objednávka 30 ks He 112 sa napokon zrušila. Už počas vojny riešila I.A.R. dosť závažnú otázku a tou bola výzbroj. Doteraz používali belgické guľomety FN 7,92 mm (Fabrique Nationale), ale po napadnutí Belgicka Nemeckom to už nebolo možné. Žiadna domáca strojáreň nebola schopná vyrobiť dostatočné letecké zbrane. Ale keď sa v novembri 1940 pridalo Rumunsko spolčilo s Nemeckom, dodávky dostali zelenú. Situácia však bola naďalej komplikovaná a sprevádzaná technickými nedostatkami ohľadom vyzbrojovania a výroby. Až v apríli 1941 sa pod označením I.A.R. 80A s výzbrojou 6 x FN 7,92 mm, pancierovaným čelným sklom a lepším motorom K14-1000A (764 kW) mohlo konečne v pokoji vyrábať. Síce bol použitý výkonnejší motor, maximálna rýchlosť však zostala na 510 km/h, pretože sa zvýšila hmotnosť. Nový model bol však jasne lepší a nahradil predchádzajúci model. 22. júna bolo osem lietadiel I.A.R. 80A vyslaných do Sovietskeho Zväzu. Rumunsko potrebovalo hĺbkové bombardovacie lietadlo a pritom sa nechcelo spoliehať na dodávky Ju 87 z Nemecka. Modifikácia lietadla I.A.R. 80 bola videná rozumnejšie ako vyvíjať nový typ a tak vznikol prototyp I.A.R. 81. Prakticky sa lietadlo prispôsobilo aby mohlo niesť 225 kg bômb. Uprostred roku 1941 sa 81tka upravila tak aby ešte mohla niesť dve 50 kg pumy pod krídlami (alebo dve 100 l nádrže) a tak sa I.A.R. 81 mohol použiť v bojovej roli. Medzitým samozrejme pokračoval vývoj 80tky, kde prax ukázala že je nutné zaviesť silnejšiu výzbroj. Takže pod označením I.A.R. 80B (50 kusov)sa výzbroj zmenila na štyri guľomety FN 7,92 mm a dva FN 13,2 mm inštalované do krídel. V modeli 80B sa navyše zlepšilo rádiotechnické zariadenie, oblasť v ktorej bolo lietadlo veľmi slabé. Taktiež bolo umožnené aby aj tento model bol schopný niesť dva 50 kg pumy alebo 100 litrové nádrže pod krídlami. Celá séria bola dodaná do septembra 1942. Zmena v inštalovaní dvoch FN 13,2 mm guľometov zasiahla aj model 81, teraz s novým označením 81A. Tieto guľomety sa však stále zdali slabé. Tak sa začalo prestupovať na delá kalibru 20 mm. Vybraným typom bol nemecký MG FF/M, respektíve švajčiarsky Oerlikon FF. Nová zbraň si však vyžadovala prepracovať krídlo. Takto vznikla 60 kusová verzia 81B dodaná do apríla 1943 (prvých 10 kusov ešte v decembri 1942). Záverečná séria modelu 81 bola 81C. Tu sa zamenil kanónový systém za nemecký MG151/20s. (v modeli 80 je to 80C) Objednávka 100 kusov bola bez problémov doručená a aby sa vykryli bojové straty doobjednalo sa ešte 35 kusov, ktoré došli vo februári 1943 a ďalších 15 ks v januári 1944. Tieto typy sa začali používať aj na bitevnícke účely. V roku 1944 disponovala ARR modelmi 80A,B,C a 81A,B,C. Pre zlepšenie logistiky a údržby bolo plánované prerobiť všetky modely na jeden vzor s výzbrojou 4x FN 7,92 a 2x MG151/20. Zo všetkých modelov 80 by sa stal 80M a z 81 by bol 81M, ktorý by už nebol používaný na hĺbkové lety. Prestavba všetkých zavedených lietadiel bola však nereálna a prakticky zozbierať všetky lietadlá a prestavať ich bolo nemožné. Preto sa tejto prestavby dočkalo len nejasný počet lietadiel. Po vojne sa popri doterajších typoch používalo I.A.R. 80DC určené na výcvik pilotov (do roku 1952). Navyše letectvo ARR už disponovalo ruskými La-7 aYak-9. Celkový počet vyrobených I.A.R. 80 a 81 je obtiažné zistiť, pretože mnohé verzie boli prerábané alebo premenované. Podľa rôznych zdrojov by sa však počet mal pohybovať medzi 338 – 380 kusov strojov. Stroje I.A.R. predstavovali pre ARR nesmiernu bojovú hodnotu. Pôsobili najmä na ruskej fronte a obrane balkánskych ropných rafinérii proti bombardovaniu Američanmi.
Rozmery
Rozpätie : 9,9 – 10,7 m
Dĺžka : 8,9 -9,22 m
Výška : 3,82 m
Nosná plocha : 16 – 17 m˛
Hmotnosti
Prázdna : 2 200 kg
Max. vzletová : 2 980 kg
Výkony
Motor : dvojhviezdicový 14V vzduchom chladený I.A.R. K-14 1000A o výkone 734 kW (1025 k)
Max. rýchlosť : 510 - 550 km/h
Dostup : 9 500 - 10 500 m
Dolet : 730 – 940 km
Stúpanie : 12,5 m/s (do 1000 m)
Výzbroj
4x guľomet FN kalibru 7,92 mm (500 nábojov na zbraň)
2x kanón MG151/20 kalibru 20 mm
+ v modeli 81
1x 225 kg puma pod centroplánom
4x 50 kg puma pod krídlami
-Jacq- |
|
|
Přihlášení |
|---|
Registrace Klikni zde pro registraci.
Zapomenuté heslo? Požádejte o nové zde..
|
|
|
v6.00.203 © 2003-2005