|
|
Marcel Bloch MB 152
K najpoužívanejším francúzskym stíhacím lietadlám, ktoré čelili proti fašistickej agresii patril Bloch MB 151 a MB 152. Vznikol na základe požiadaviek a špecifikácií francúzskeho leteckého ministerstva z roku 1934. Projekt bol vyhotovený konštrukčným inžinierom Rousselom z firmy Avions Marcel Bloch. V septembri 1935 bol pod označením MB 150-01 hotový prvý prototyp. Bol poháňaný hviezdicovým motorom Gnôme-Rhône 14 Kfs o výkone 648 kW (930 k) zakapotovaný mohutným prstencom NACA. Mal úmyselne vychýlenú os motora o 2,5° vľavo od osi trupu. Výzbroj obsahovala dva kanóny kalibru 20 mm. Trup bol celokovový a podvozok zaťahovací bez zadného kolieska. 17. júna 1936 na testovacom letisku vo Villacoublay bolo všetko pripravené na jeho prvý vzlet. Ten sa však nepodaril. Dôvodom boli najmä malé nosné plochy krídel a sčasti aj nepodarený podvozok systému Bloch. Preto bol vrátený do továrne a kompletne prepracovaný. Zväčšili sa nosné plochy a zaviedol sa nový zaťahovací podvozok Messier. 27. septembra 1937 už úspešne vzlietol. Hneď nato bol do neho inštalovaný nový motor Gnôme-Rhône 14N07, ktorý bol o niečo menej výkonný ale zato spoľahlivejší ako jeho predchodca. Tak dostal nové označenie MB 150-01M a pri skúškach v decembri mu namerali maximálnu rýchlosť 435 km/h. Tá rozhodne najvyšších predstaviteľov ministerstva nepotešila a preto bolo rozhodnuté o jeho ďalšom vývoji. Nový MB 151, zalietaný 18 augusta 1938, sa dočkal nového motora Gnôme-Rhône 14N11 a ten bol zasa menej výkonný na úkor spoľahlivosti. Celkovo boli upravené koncové plochy krídel, zväčšenie smerovky, celkom nový olejový chladič a mnohé menšie vylepšenia v oplechovaní. Vlastnosti boli všeobecne neprijateľné, no francúzske letectvo ho bolo nútené objednať a začať vyrábať, napriek tomu že zdĺhavý vývoj nebol ešte zďaleka na konci. Preto od roku 1938 začala sériová výroba, sprevádzaná mnohými problémami ako napríklad nedostatok kanónov HS 404. Počas výroby pokročil aj vývoj. Predĺžili sa motorové lože, zväčšili chvostové vodorovné plochy a inštalovala sa nová vrtuľa. Napriek tomu lietadlo zostalo neobratné a pri strmhlavom lete nestabilné, motor sa veľmi prehrieval a vypočítaná rýchlosť 480 km/h bola zďaleka nedosiahnuteľná. Zúfalí konštruktéri to už nechali tak a začali pracovať na MB 152. Opäť sa im krvopotne podarilo vylepšiť konštrukciu a nový motor 14N21 mal dosiahnuť až 520 km/h. Pri testoch sa však dokázalo z neho vyžmýkať len 470 km/h. Dôvodom bolo vysoké prehrievanie motora, pripisované prstencovému krytu ktorý bol úzky. Preto nastalo veľké šaškovanie s priemerom prstenca. Najskôr sa rozšíril, potom zúžil pre aerodynamický odpor. Zasa nastávalo prehrievanie a tak sa zasa zväčšil priemer. Po dlhých ťahaniciach sa napokon podarilo nájsť kompromis medzi aerodynamikou a chladením v podobe priemeru prstenca 0,85 m. Tento kryt sa zabudoval aj do predošlých verzií. Už po X-tý krát bol zabudovaný nový motor. A konečne ako tak vyhovujúci motor 14N25 s výkonom 808 kW (1100 k) schopný dosiahnuť aj 490 km/h (čo bolo aj tak málo). Po menších úpravách sa vývoj definitívne zastavil. Nasledoval MB 153 a MB 154 s americkými motormi Pratt&Whitney R-1830 SC3G Twin Wasp respektíve Wright R-1820 Cyclone. Nasledoval MB 155. Všetky tieto stroje však skončili len na papieri, maximálne pri prototype.
Po napadnutí Francúzska Nemeckom bolo v bojových útvaroch 140 MB 151 a 363 MB 152(celkovo však bolo vyrobených 482 kusov MB 152). Tvorili výzbroj 8 stíhacích eskadier, z toho jednej námornej. Počas bojov sa však ešte viac ukázali nedostatky tohto lietadla. Predovšetkým nestačili na hlavného súpera Bf 109E. Piloti priznávali že Blochy nemali v láske. Jeden z pilotov raz povedal: „Je to stroj pre štyri ruky.“ Ovládateľnosť bola naozaj mizerná a letové vlastnosti sa s prirastajúcou výškou zhoršovali a o slabom dolete a rýchlosti ani nehovoriac. Navyše aj odolnosťou zaostávali a aj po menšom poškodení sa ťažko kontrolovali. Všetko komplikovali aj zbrane ktoré sa zvykli zaseknúť. Preto sa situácie „už som ho tam mal, stisol som a NIČ!“ sa stávali pomerne často. Napriek tomu, že nikdy nedosiahli požadované úrovne, podarilo sa im zostreliť až 146 lietadiel a ďalších 34 pravdepodobných zostrelov. Najúspešnejší boli piloti GC I/8 s 36 zostrelmi. Najúspešnejšími pilotmi boli Sous Lt. Thollon (GC I/8) a Sgt. Teillet (GC I/1) obaja po 7 zostrelov + 1 pravdepodobný. Vlastné straty však boli v pomere so zostrelenými najhoršie v celom francúzskom letectve. Až 270 strojov a 47 mŕtvych pilotov z toho štyria československý. Celkovo pôsobilo v letkách Groupe de Chasse 18 Čechoslovákov konkrétne v GC I/1 šiesti, GC I/8 deviati a GC III/9 traja. Spolu zostrelili 15+1 lietadiel. Nalietali až 603 letových hodín. Medzi nimi bol aj vtedy poručík František Fajtl (3+1), neskorší veliteľ 1.cs, stíhacieho pluku v SSSR, vyzbrojenými La-7.
Mimochodom Marcel Bloch, riaditeľ svojej firmy, ktorá vyrobila mnoho lietadiel v prvom období vojny, bol ako žid za nemeckej okupácie väznený v koncentračnom tábore. Vojnu však prežil a pod profesionálnym menom Dassault viedol letecké továrne, kde sa okrem iných vyrábala aj známa prúdová stíhačka Mirage. Umrel v roku 1986 ako 94-ročný.
Rozmery
Rozpätie : 10,542 m
Dĺžka : 9,104 m
Výška : 3,960 m
Nosná plocha : 17,320 m˛
Hmotnosti
Prázdna : 2 158 kg
Max. vzletová : 2 800 kg
Výkony
Pohon : dvojhviezdicový 14V Gnôme-Rhône 14N25 o výkone 808 kW (1100 k) vychýlený o 2,5° vľavo od osi trupu poháňal trojlistú vrtuľu Gnôme-Rhône priemeru 3,05 m
Max. rýchlosť : 490 km/h (rekord údajne 518 km/h)
Cestovná rýchlosť : 440 km/h
Dostup : 10 000 m
Dolet : 540-640 km
Stúpavosť : 13,88 m/s
Výzbroj
2x kanón Hispano-Suiza HS 404 kalibru 20 mm (60 nábojov na zbraň)
2x guľomet MAC 1934 kalibru 7,5 mm (500 nábojov na zbraň)
Kolimátorový zameriavač GH 38 alebo OPL R-39
-Jacq- |
|
|
Přihlášení |
|---|
Registrace Klikni zde pro registraci.
Zapomenuté heslo? Požádejte o nové zde..
|
|
|
v6.00.203 © 2003-2005