|
|
Henschel Hs 129
V roku 1937 si Luftwaffe uvedomila, že pre nasledujúce plány bude nutné mať vo výzbroji nejaké špeciálne jednoúčelové lietadlo na ničenie nepriateľskej obrnenej techniky a tankov. Špecifikácie a vlastnosti bitevného lietadla zadal nemecký technický úrad ministerstva letectva celkovo štyrom firmám a vypísal voľnú súťaž na konštrukciu lietadla tohto typu. Záujem prejavili iba dve firmy a obe ich projekty Fw 189V-1 a Hs 129V-1 skúšali v roku 1939. Síce napokon vyhral jednomiestny Henschelov stroj, ale firma Focke-Wulf ostať smutná, pretože sa jej 189tka po úprave výborne ujala ako pozorovacie a prieskumné lietadlo. Projektu Hs 129 velil hlavný konštruktér Henschelu Ing. Friedrich Nicholaus. Jeho lietadlo používalo dva vzduchom chladené hviezdicové motory Argus As 410A-1 po 341 kW (465 k), ktoré sa však ukázali ako nedostačujúce. Lietadlo bolo silne opancierované, najmä pilotný priestor, ktorý však pilotovi nevytváral veľké pohodlie a priestor. Celokovový trup lietadla bol riešený veľmi zaujímavo. Bol totiž trojuholníkového prierezu, pre lepšie odrážanie dopadajúcich striel na trup. Pod označením Hs 129A-0 vznikli overovacie stroje (8 kusov) a aj napriek výhradám ohľadom slabých motorov bol projekt schválený technickým úradom. Pod označením Hs 129A-1 sa začala sériová výroba, no skončila už pri 16 vyrobených strojoch. Dôvodom boli nedostatočné výkony a letové vlastnosti, a tak sa začalo pracovať na Hs 129B. Ten mal kabínu rovnako opancierovanú (podlaha 12 mm a boky 6 mm), ale obsahovala bohatšie presklenie. Kanóny MG FF 20 mm boli nahradené typom MG 151/20 (tiež 20 mm) so zásobou 125 nábojov na zbraň. Výzbroj tvorili aj dva guľomety MG 17 (7,92 mm) so 500 nábojmi na hlaveň. Namontované boli aj pumové závesníky a upnutia pre rôzne zbraňové systémy sústavy R-Rüstsatz. Najväčšou zmenou bolo však celkové prepracovanie centroplánu. Zhodou okolností Nemecko ukoristilo veľký počet francúzskych motorov Gnôme-Rhône 14M 4/5 o výkone 514 kW (700 k). Ing. Nicholaus to využil a tak tieto motory s protibežným chodom a malým priemerom využil pre svoj projekt. Luftwaffe súhlasila. V decembri 1941 bol hotový prvý kus Hs 129B-0 a v marci 1942 dostala Luftwaffe 10 objednaných strojov. Zároveň sa už začala sériová výroba pod označením Hs 129B-1, ktorá sa však stretávala s mnohými ťažkosťami a tak sa výroba spomaľovala aj keď neustále bežala. Prvé kusy B-0 a B-1 dostala 4. Staffel Schlachtgeschwader 1 so sídlom v Lippstadtu. Nasledoval výcvik pilotov a v máji 1942 jednotka preletela na východnú frontu. Tu boli dychtivo očakávané. Nasledovalo však obrovské sklamanie. Slávne francúzske výborné motory neboli pre extrémne podmienky v Rusku stavané. Len udržať tieto lietadlá v bojaschopnej pohotovosti bolo nadľudským výkonom. Na jeseň preletela zasa 4. Staffel SG 2 do severnej Afriky. Tu to nebolo iné a motory boli zasa veľmi citlivé na piesok a prach. Po ťažkých stratách boli stiahnuté na opravy do Tripolisu, avšak tie sa už neuskutočnili keďže nemecké ťaženie v Afrike bolo v koncoch. Bitevnícke služby boli veľmi potrebné na východnej fronte a tak sa všetky vyrobené stroje posielali rovno tam (okrem nasadenia na Sardínii). Celkovo boli nimi vyzbrojené päť útvarov Staffel a jedna rumunská Grupul 8 Asalt, ktorá následne v roku 1945 bojovala na strane spojencov. Všetky boli nasadené do jednej z najväčších operácii druhej svetovej vojny, v Nemecku známa ako Operation Zitadelle a u Sovietov známa ako bitka u Kurského oblúku. Napriek všetkým záporom, keď sa už Henschely dostali do útoku dosahovali veľké úspechy a na strane nepriateľa spôsobovali ťažké straty, najmä kvôli premyslenej útočnej stratégii za použitia štyroch jednotiek. Počet bojaschopných strojov sa však pre chýbajúce náhradné diely stále znižoval. Bolo zázrakom že sa podarilo udržať ešte dve Staffel. V obehu boli už aj Hs 129B-2 ktoré mali azda najviac kombinácii výzbroje Rüstsatz. Najničivejšou verziou sa bol Hs 129B-3 (od júla 1944). Tu bol vmontovaný kanón BK 7,5 čo bol vlastne armádny kanón PaK 40L kalibru až 75 mm. Dĺžka kanóna bola až 6,1 m s hmotnosťou 450 kg a navyše každý granát mal váhu 6,8 kg. Rýchlosť streľby bola 30 rán za minútu, takže pri jednom nálete stihol pilot vystreliť maximálne štyri strely. Väčšinou však na zničenie postačil jeden zásah. Zastreľovanie týchto kanónov prebiehalo kuriózne. Lietadlo bolo v hale umiestnené na stojanoch v letovej polohe a cez okná haly vystreľovalo na terče postavené na konci letiska. Protipancierové granáty prerážali pancier hrubý 130 mm pri uhle dopadu 90° aj zo vzdialenosti 1000 m. Vzhľadom pre zvýšenú hmotnosť sa však museli odmontovať ostatné zbraňové systémy. Vyrobených však bolo len 25 kusov Hs 129B-3/Wa, ktoré doslúžili na východnej fronte. Verzia Hs 129C s talianskymi motormi Isotta-Fraschini Delta RC-16/48 po 617 kW (840 k) sa už nestihla vyrobiť. Celkovo sa vyrobilo 859 kusov strojov všetkých verzií.
Rozmery
Rozpätie : 14,20 m
Dĺžka : 9,75 m
Výška : 3,25 m
Nosná plocha : 29,00 m˛
Hmotnosti
Prázdna : 3 810 kg
Max. vzletová : 5 250 kg
Výkony
Pohon : 2x vzduchom chladené dvojhviezdicové 14V Gnôme-Rhône 14M4/5 o výkone 514kW (700k) poháňajúce trojlistové vrtule
Max. rýchlosť : 410 km/h
Dostup : 9 000 m
Dolet : 700 km
Výzbroj
2x kanón MG 151/20 kalibru 20 mm (125 nábojov na zbraň)-R1,R2,
2x guľomet MG 17 kalibru 7,92 mm (500 nábojov na zbraň)-R1
200 kg púm v závesniciach, obvykle 4x 50 kg-R2,R3,R4
alebo 24x 2kg pumičky –R1
1x kanón MK 101 kalibru 30 mm pod kabínou (30 nábojov) –R2
alebo
1x kanón BK 7,5 kalibru 75 mm (12-14 nábojov)-R6
alebo rôzne varianty R1, R2 ,R3 (4x MG17), R4, R5 (kanón BK 37 mm)
-Jacq- |
|
|
Přihlášení |
|---|
Registrace Klikni zde pro registraci.
Zapomenuté heslo? Požádejte o nové zde..
|
|
|
v6.00.203 © 2003-2005