|
|
Boulton Paul Defiant
Pri svojom prvom vzlete v auguste 1937 predstavovalo lietadlo Defiant novú bojovú koncepciu. Defiant firmy Boulton Paul bolo dvojmiestne stíhacie lietadlo s výzbrojou umiestnenou v streleckej veži, namiesto pevného zabudovania v trupe alebo nosných plochách. Výzbroj vežičky pozostávala zo štyroch guľometoch kalibru 7,7 mm. Bola uvádzaná do pohybu pneumaticky. Vežička umožňovala strelcovi všetky možné výhody pre streľbu, bola kompletne zasklená a izolovaná. Chránila strelca pred vetrom a počasím. Tak sa vyriešil problém, ktorý trápil strelcov a najmä ten najväčší, že pri rýchlostiach väčších ako 240 km/h bola ich činnosť značne obmedzená a ohrozená. Defiant bol klasický celokovový dolnoplošník zo zaťahovacím podvozkom a zadným kolieskom, ktoré zostávalo vo vysunutej polohe. Defiant používal motor Rolls-Royce Merlin III o výkonu 770 kW s maximálnou rýchlosťou takmer 500 km/h. Medzi kokpitom pilota a vežou a medzi vežou a chrbtom zadného trupu boli kryty, ktoré sa pri streľbe zasunuli do trupu aby uvoľnili pohyb zbraniam. Strelec vchádzal do veže cez otvor na spodnej časti trupu a to len vtedy keď zbrane smerovali priamo. To neskôr v bojovom nasadení viedlo k ťažkostiam a tragédiám, keď chcel strelec vyskočiť. V priebehu stavby prototypu P.82 (rok 1937) sa často vyskytovali mnohé problémy s názormi na konštrukčnú podobu. To vývoj veľmi spomalilo, no Ministerstvo letectva aj tak už vopred objednalo 780 kusov verzie P.82. 11. augusta 1937 po prvý krát vzlietol prototyp Defianta, zatiaľ však bez streleckej veže. Potom bol skúšaný špecialistami vo Výskumnom ústave lietadiel a výzbroje v Martlesham Heath a jeho výsledky boli hodnotené pozitívne. Druhý prototyp už zo streleckou vežou a motorom Merlin III vzlietol v máji 1938. Hneď v júni sa začala sériová výroba. V septembri boli testované prvé sériové Defianty (5 kusov) a hoci sa nedostatky nevyskytli, nikto nevedel či je lietadlo už naozaj schopné veľkovýroby. O lietadlá hneď prejavili záujem Belgičania, avšak dodávky pre RAF boli prvoradé, pretože vojna bola na spadnutie. Prvá verzia Defiant Mk.I bola zaradená do výzbroje v roku 1939, takže Defianty bojovali s Nemeckom v čase keď útočili na britské ostrovy. Ako prvá zostreliť nemecké lietadlo, mala česť 264.squadrona. Bol to Junkers Ju88. Už o deň neskôr však stratili päť strojov po stretnutí s Bf109E, ktoré predtým zostrelili štyri Stuky nad Holandskom. Spočiatku bol úspech tejto nekonvenčnej koncepcie stíhačky istý. Luftwaffe totiž účinnosť Defianta nepoznala. Navyše mnohí nemeckí letci si ho plietli s Hurricanem. Tí sa ku nemu približovali zozadu a zhora a svoj fatálny omyl zistili až keď strelec zahájil paľbu. Na akcii nad Dunkirkom sa Defiantom podarilo zostreliť až 37 strojov (Luftwaffe mala záznam len o 14 strojoch) a to aj vďaka tomu, že si nemeckí stíhači mysleli, že ide o Hurricany. Nepriateľ sa rýchlo naučil Defianta rozpoznávať a situácia sa potom radikálne obrátila. Nemeckí stíhači si onedlho osvojili jednoduchú taktiku ako ho poraziť : zaútočili spredu, lebo proti útoku spredu sa Defiant nemohol brániť, keďže všetka palebná sila bola sústredená vo vežičke. Ďalší slepý uhol bol zozadu zdola. Takto sa stal prakticky bezbranným. Preto musel stále spolupracovať s klasickými stíhačmi. Navyše spolupráca medzi pilotom a strelcom bola veľmi obtiažna a nastávali problémy pri koordinačných činnostiach v bojových situáciách a metodike taktiky. Ďalej len priemerný výkon a priemerná obratnosť tohto typu, priviedli stiahnutie z prvých línii keďže narastali straty. Iba väčšia skupina Defiantov sa ako tak dokázala ubrániť ale len v obrannej formácii, neumožňujúcu efektívny útok. Preto sa lietadla Defiant používali už len na nočné nasadenie. Verzia Defiant NF.Mk.IA bola vybavená radarom AI-Mk.IV a väčšiu zásobu paliva. Po 723 kusoch verzie Mk.I nasledovala verzia Mk.II s motorom Merlin-XX o podstatne väčšom výkone 939 kW. Z tejto série sa vyrobilo 210 strojov, ktoré boli neskôr prestavané tiež na nočné stíhanie. Poslednou verziou bol Defiant TT.Mk.I(alebo Mk.III) bez streleckej veže, ktorý vznikol z typu Mk.II (140 lietadiel). Tento typ už plnil nebojové úkoly ako napríklad vlečenie vzdušných terčov, vyhľadávanie zostrelených lietadiel, či na blízky prieskum a stráž nad letiskom. Stroje 515. squadrony sa používali pri rádioeletronickom boji spolu s Bomber Command ešte v roku 1943. Defianty doslúžili vo výcvikových jednotkách. Celkovo bolo vyrobených 1 073 kusov lietadiel používané aj v RAAF (Austrália) a IAF (India).
Rozmery Mk.I (Mk.II)
Rozpätie : 11,99 m
Dĺžka : 10,77 m (10,92 m)
Výška : 3,71 m
Nosná plocha : 23,23 m˛
Hmotnosti
Prázdna : 2760 kg (2852 kg)
Max. vzletová : 3902 kg (3940 kg)
Výkony
Pohon : 12V Rolls-Royce Merlin III (XX)
o výkonu 770 kW (939 kW) – 1040 k (1267 k)
Max. rýchlosť : 490 km/h (510 km/h) v 5100 m
Cestovná rýchlosť : 420 km/h
Dolet : 750 km (885 km)
Dostup : 9250 m (9400 m)
Stúpavosť pri zemi : 9,7 m/s (10,3 m/s)
Výzbroj
4x guľomet Browning 7,7mm vo veži (600 nábojov na zbraň-celkovo 2400 nábojov)
Alebo namiesto streleckej veže zásobník pre vzdušné terče, či nafukovací čln pod trupom pre záchranárske práce.
-Jacq- |
|
|
Přihlášení |
|---|
Registrace Klikni zde pro registraci.
Zapomenuté heslo? Požádejte o nové zde..
|
|
|
v6.00.203 © 2003-2005