|
|
| Northrop P-61 Black Widow |
Northrop P-61 Black Widow
Dlhý čas neexistovala na nebi stíhačka špecializovaná len na nočné stíhanie. Mnohé nočné bombardovania ako napríklad v Londýne zostávali takmer nepotrestané. Ochrana proti nim prakticky nebola. P-61 bol už od samého začiatku navrhovaný ako nočné stíhacie lietadlo. História tohto typu lietadla siaha až do roku 1940, keď bol americký Brig.Gen Dels C. Emmons na konferencii o vývoji radaru vo Veľkej Británii. Tu bola predvedená jeho funkcia, a ohúrení Američania sa dohodli s Britmi o poskytnutí technológie radaru, pretože americká USAAC nemala v tomto poli žiadne skúsenosti. Emmons poslal na konci roku 1940 všetky materiály o novom nočnom stíhacom lietadle vybaveným radarom firme Northrop. Malo to byť dvojmotorové a dvojtrupové lietadlo s dvoma zvislými chvostovými plochami. Pôvodne sa rátalo so štvorčlennou posádkou, no upustilo sa na trojčlennú. V prednej časti trupu bol radar, za ním stupňovite pilot a radarový operátor. Nasledovali dva strelecké veže ovládané diaľkovo a na konci trupu mal stanovisko strelec otočený chrbtom k ostatným dvom členom posádky. V roku 1941 vznikla 13 kusová predséria týchto lietadiel pod označením XP/YP-61.
„Čierna vdova“ bola vyzbrojená celkovo štyrmi kanónmi kalibru 20 mm a štyrmi guľometmi 7,7 mm. Prvá verzia sériovo vyrábaného lietadla bola P-61A (1943). Tá sa od predsérie líšila len presklením kabíny posádky. Motormi boli 18V vzduchom chladené populárne Pratt&Whitney s označením R-2800-65 o výkone 2000 koní. Zo série bolo v prvom bloku vyrobených 45 kusov. Z toho len prvých 37 malo na chrbte otočnú vežu zo štyrmi guľometmi, pretože už aj pri XP/YP-61 táto veža spôsobovala veľké vibrácie a kmitania počas paľby. Veža mala tendenciu zablokovať sa v jednej polohe. Preto všetky ďalšie stroje 200 kusovej série P-61A už otočnú vežu nemali. Verzia P-61B vychádzala z pôvodnej a bola vybavená lepším a väčším radarom SCR -720C. Preto musel byť nos lietadla predĺžený o 20 cm. Taktiež sa nahradil starý ručný systém vysúvania podvozku hydraulickým ovládaním. Nová verzia mala lepší systém vyhrievania posádky a automatické ovládania niektorých funkcií motora. Ďalšie podverzie P-61B priniesli celú radu inovácií ako napríklad výstražný radar pre zadnú polosféru, nový typ výškomera či mnohé vylepšenia ovládania. Nakoniec bola opäť inštalovaná na chrbát trupu veža, avšak aerodynamickejších tvarov s novým ovládaním. Sedem strojov P-61B boli vybavené špeciálnými streleckými radarmi Western Eletric APG-1 spojené s ovládaním streleckej veže. Keď radar zachytil cieľ, predal dáta do analogového počítača, ktorý zamieril zbrane na cieľ(ešte stále hovoríme o 2.sv.vojne). Posledná verzia P-61C mala podstatne vylepšený výkon motorov Pratt&Whitney verziou R-2800-73 s turbokompresorom o výkone 2800 koní. Lietadlo malo mohutné štvorlisé vrtule General Eletric. Okrem vyššej rýchlosti mala táto verzia aj vylepšené vzdušné brzdy spočívajúce vo výklopných brzdiacich štítoch. Táto verzia vrcholila už pred koncom vojny a do roku 1946 sa vyrobilo len 41 kusov a zvyšných 476 sa stornovalo. Dôvodom bolo i to že sa stroj so svojou hmotnosťou veľmi vliekol a zle ovládal, navyše dráha rozjazdu bola dlhá aj 5km. Na svoju mohutnosť a hmotnosť bol celkom obratný. Napriek všetkému bol to najlepší nočný stíhač a jeho vojenské úspechy ako v Pacifiku tak i v Európe boli cenné. Prvé sériovky fasovala koncom mája 1944 pacifická 348. nočná stíhacia eskadra 481. nočnej stíhacej skupiny. Svoje prvé víťazstvo „Vdova“ dosiahla v noci 6.6.1944 štartujúca z Havajských ostrovov, pilotovaná letcami z 6.NFS 7.AF, keď zostrelila japonské stíhacie lietadlo, a jej druhý zostrel bol 30.6. japonský bombardér (pravdepodobne Betty). RAF v tom čase používala na nočné stíhanie Mosquity a Beaufightre. Tie mali určite vysoké kvality, ale v noci za P-61 zaostávali. Od roku 1944 boli vyzbrojené dve perute vo Veľkej Británii. Síce sa Black Widow v Európe objavila už keď obloha patrila spojencom, svoju úlohu počas noci spĺňali výborne. Pri vlastnej strate 25 strojov zostrelili 58 nemeckých. Bojovali aj proti strelám V-1. Vykonali 3637 bojových vzletov. Niektoré britské eskadre však nezaznamenali ani jeden zostrel do apríla 1945, keď bol už prakticky koniec vojny. Poslednou stíhačkou P-61 ktorá zničila (nie zostrelila) nepriateľa vo vojne bola „Lady in the Dark“ majora Lee Kendalla , DFC, ktorá hliadkovala vo večerných hodinách blízko Iwo Jima(15.augusta 1945). Japonského letca svojím manévrovaním pritlačila k hladine mora, čo pre neho neskončilo dobre. Northropy slúžili aj po vojne. Dokonca počas kórejskej vojny sa im podarilo zostreliť MiG-15! Celkovo sa vyrobilo 706 kusov P-61.
Rozmery
Rozpätie : 20,12 m
Dĺžka : 15,11 m
Výška : 4,49 m
Nosná plocha : 61,53 m˛
Hmotnosti
Prázdna : 10 886 kg
Max. vzletová : 17 900 kg
Výkony P-61C
Pohon : 2x vzduchom chladený 18V Pratt&Whitney R-2800-73 s turbokompresorom
každý o výkonu 2074 kW (2800 k)
Max. rýchlosť : 655 km/h
Dolet : 4500 km (s príd. nádržami)
Dostup : 10 100 m
Stúpavosť : 670 m/min
Výzbroj
4x kanóny M-2 kalibru 20 mm pod trupom
4x guľomety 7,7 mm alebo 12,7 mm v streleckom stanovišti
Pumy o celkovej hmotnosti 1820 kg v závesniciach pod krídlami
Radar SCR-720C, výstražný radar APS-13 pre zadnú polosféru
(pre 7 ks zbraňový radar Western Eletric APG-1)
-Jacq- |
|
|
Přihlášení |
|---|
Registrace Klikni zde pro registraci.
Zapomenuté heslo? Požádejte o nové zde..
|
|
|
v6.00.203 © 2003-2005