|
|
Westland Whirlwind
Westland Whirlwind bola prvá dvojmotorová stíhačka britského RAF určená ako sprievodný stroj pre bombardéry pri dlhších letoch, ako napríklad nad Nemecko. Šéfkonštruktér firmy Westland W.E.W. Petter začal na projekte pracovať v roku 1936 pod šifrou P.9. Ministerstvo projekt P.9 dlho držalo utajené pred tlačou a verejnosťou (napriek tomu už v roku 1940 bol jeho opis a parametre v každej príručke Luftwaffe). Išlo o pomerne nový typ stíhačky s výzbrojou štyroch diel 20 mm umiestnených v nose trupu. Boli skúšané aj výzbroje s kanónom 37 mm alebo dvanástimi guľometmi kalibru 7,7 mm. Dokopy však túto výzbroj používali iba dva stroje. Využívané boli dva vidlicové kvapalinou chladené motory Rolls-Royce Peregrine, uložené v dosť veľkých gondolách. Motor Peregrine bezprostredne nadväzoval svojím výkonom na typ Kestrel. Vzhľadom na krídla, bol trup posunutý viac dozadu a vodorovné chvostové plochy boli posunuté vyššie. Podvozok bol zaťahovací, vychádzajúci z motorových gondol a zadné koliesko sa zasúvalo tiež. Pilotom umožňovalo lietadlo dobrý výhľad. Cieľom projektu bol stroj so silnou výzbrojou a minimálne obratnosťou vyrovnajúcou sa vtedajším Hurricanom a Spitfireom. Prototyp vzlietol prvý krát v 1938 a predstavil sa celkom slušnými výkonmi. Medzi prvým a druhým vývojovým stupňom však bolo nutné urobiť pár zmien. Išlo najmä o tvar zvislých a vodorovných chvostových plôch, ktoré sa priťažko ovládali vo vyšších rýchlostiach, podvozku a rôznych krytov. Pri testoch dosahovali Whirlwindy maximálnu rýchlosť 580 km/h. Všetkých to ohúrilo, pretože prekonal hodnoty vtedajšieho Spitfiea. Pod dojmom prvých výsledkov dostala firma Westland objednávku na 400 kusov strojov Whirlwind ešte pred dokončením jeho vývoja.
Napriek zdĺhavému vývoju Wirlwindu sa firma konštrukcii dostatočne nevenovala, a tak sa mnohé muselo naprávať už počas vojny. Podľa predpokladov s Whirlwindy mali používať na hĺbkové stíhacie lety so spoluprácou s radarovými stanicami, aby ničili Luftwaffe ďaleko od územia brehov Veľkej Británie. To však vyžadovalo novú taktickú koncepciu, ale ministerstvo letectva s ňou chcelo počkať až do skončenia zdĺhavého vývoja tejto stíhačky. Tým sa situácia dostala do roku 1940 a vtedy už na to nebol čas. Po problémovej fáze sa začali lietadlá zavádzať do výzbroje. Prvé Whirlwindy vychádzajúce z výrobnej linky vyzbrojili 263. squadronu, ktorá sa vrátila úplne zdecimovaná z Nórska. Prezbrojenie však trvalo až do decembra 1940, pretože sa niektoré stroje museli vrátiť naspäť pre závady. Navyše motor Peregrine sa ukázal pre sériovú výrobu ako nevhodný. Výkonom bol postačujúci ale technické obtiažnosti a praktická masová nezavedenosť v RAF začali spôsobovať prevádzkové problémy. Nakoniec sa kapacita objednaných kusov začala znižovať. Z pôvodnej objednanej hodnoty 400 kusov sa napokon vyrobilo len 114 strojov. Všetky sa však dočkali bojového nasadenia.
V januári zaznamenala 263. squadrona poškodenie Ju 88 a vo februári zostrel Ar 196. Ten dosiahol pilot P/O Graham, už sa však domov nevrátil, pretože ešte v tej istej misii zahynul. Napriek tomu v Británii všetci priaznivci tohto lietadla oslavovali tento prvý zostrel šampanským. V marci však 263. squadrone nálet Luftwaffe zničil deväť strojov a ďalšie padli za obeť haváriám ktoré mali na svedomí aj piloti. Známa je historka zo štartu pilota P/O McDermotta. Na konci runwaya mu praskla pneumatika, našťastie vzlietol, ale pilot riešil situáciu tak že stúpal do väčšej výšky a zoskočil padákom. Whirlwind sa zavŕtal takmer deväť metrov hlboko do mäkké pôdy severne od Stirlingu a McDermotta krátko po zoskoku zajala miestna Home Guard v presvedčení, že je zostrelený nepriateľský pilot. Pri slabých úspechoch vo vzduchu prešla squadrona k bitevním náletom na ničenie cieľov vo Francúzsku a v Holandsku. V tomto období si okrem zničených pozemných cieľov pripísali tri zostrely Bf 109E a jedno poškodenie tej istej stíhačky. Od februára 1942 sa ich akciám pripojila aj 137. squadrona. Tá však už mala modernejšiu verziu Whirlwinda. Nijako zvláštne však predošlé neprevýšila. Mala samosvorné nádrže, upravené výfuky a plechy na gondolách. Palebná sila pri náletoch sa znásobila ešte pridaním závesníkov pre dve 113 kg pumy alebo jednu 227 kg. Stali sa z nich stíhacie bombardéry s prezývkou Whirlybomber. Napriek menším úspechom sa ukázalo, že tieto lietadlá nie sú na to celkom vhodné. Po roku 1943 ich úlohu prebral Hawker Typhoon (neskôr Tempest), ktorý Whirlwindy úplne zatienil. Firma Westland ešte uplatnila predlohu Whirlwinda ako výškového stíhacieho lietadla pod názvom Welkin. Avšak ten sa výroby nikdy nedočkal.
Rozmery
Rozpätie : 13,72 m
Dĺžka : 9,90 m
Výška : 3,28 m
Nosná plocha : 23,26 m˛
Hmotnosti
Prázdna : 3700 kg
Max. vzletová : 5171 kg
Výkony
Pohon : 2x vidlicové kvapalinou chladené motory Rolls-Royce Peregrine I
každý o výkone 660 kW (885 k)
Max. rýchlosť : 580 km/h (4500m)
Dostup : 9200 m
Dolet : 1280 km
Výzbroj
4x kanón Hispano Mk.I kalibru 20 mm (s bubnovými zásobníkmi z 60 nábojmi na zbraň)
2x puma 113 kg v závesníkoch v motorových gondolách alebo 1x puma 227 kg pod trupom
-Jacq- |
|
|
Přihlášení |
|---|
Registrace Klikni zde pro registraci.
Zapomenuté heslo? Požádejte o nové zde..
|
|
|
v6.00.203 © 2003-2005