Lavočkin La-7
Posted by David on 21.02.2007 17:54
Lavočkin La-7
Keď sa v lete roku 1943 objavili nad kurským bojiskom Lavočkinové stíhačky La-5 FN, boli pre nemeckú Luftwaffe nemilým prekvapením. Lavočky výrazne predbehli vtedy najnovšie Bf 109 G stúpavosťou, obratnosťou a dokonca i rýchlosťou. Napriek tomu, že La-5 FN bolo nesporne kvalitné stíhacie lietadlo, Lavočkinová konštrukčná skupina pracovala na vývoji v plnom tempe ďalej. Už koncom roku 1943 lietala nová verzia La-7. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že je to modernizácia predošlého typu. Zmena však tento krát nespočívala len v zavedení výkonnejšieho motora, ale i v ďalších konštrukčných zmenách. Chladič oleja bol presunutý z prednej časti nosa až na úroveň odtokovej hrany krídla (podobne ako bol pri americkom P-51 Mustang umiestnený kvapalinový chladič) a lapač vzduchu pre kompresor motora bol nahradený dvoma otvormi v koreňoch krídel. Obe zmeny robili v porovnaní s La-5 FN lietadlo aerodynamickejšie. Vnútorná konštrukcia sa tiež dočkala zmien a to hlavne pre jednoduchšiu výrobu. La-7 bol jednomotorový dolnoplošník s klasickým hydraulickým zaťahovacím podvozkom. Krídlo s mierne kladným V má tvar lichobežníka zo zaokrúhlením na konci. Vyvažovacie plochy boli pevné. Na nábežnej hrane krídel boli automatické sloty. Pôvodný LaGG-1 bol navrhovaný v dobe keď bolo nutné šetriť strategickými surovinami. Nekovové materiáli zdedili aj jeho nasledovníci. La-7 sa však už vyskytol v dobe v ktorej nedostatok materiálu už nehrozil a tak sa časti konštrukcie vyrábali aj z kovových zliatin. Trup bol aj tak vyrobený zväčša z dreva. Poťah trupu bol za tepla vylisovaný z bakelizovanej prekližky. Tento poťah mal hrúbku 5-6 mm, v priestore kokpitu 10 mm. Celá predná časť trupu je krytá odnímateľnými plechovými panelmi. Konštrukcia bola zvarená z oceľových rúrok, niesla zbrane, muničné schránky, olejovú nádrž a ostatné príslušenstvo motora. Stabilizátor a kýlovka boli z dreva, kormidlá boli kovovej konštrukcie potiahnuté plátnom. Čelný štít pilotnej kabíny bol opatrený pancierovaným sklom hrúbke 60 mm. Pilot je chránený pancierovaným sedadlom silným 8 mm a sklo v okolí hlavy bolo o hrúbke 75 mm. Motorovú skupinu tvoril dvojhviezdicový štrnásťvalec S.A. Švecov AŠ-82 FNV vhodný aj pre štart v extrémne nízkych teplotách. La-7 vyrábané v Jaroslavskom leteckom závode boli vyzbrojované troma kanónmi Švak 20 mm . Tu bola uvažovaná aj verzia 2x20 mm a 1x37mm. V Moskve sa vyrábal Lavočkin s dvoma kanónmi 20 mm. Niekoľko prvých strojov tohto závodu malo ešte na hriadeli vrtule ozuby pre mechanické spúšťanie. Ako to bolo bežné, vznikla aj školná verzia La-7UTI s predĺženým pilotným priestorom pre učiteľa a žiaka. Tu sa olejový chladič opäť presťahoval na pôvodné miesto pod prednou časťou trupu. Výzbroj bola zredukovaná na jeden kanón 20 mm. Vznikla aj verzia La-7TK s turbomiechadlom preplňovaným motorom pre lety vo veľkých výškach. Dokonca verzia La-7R mala prídavný raketový motor RD-1 na kvapalinové palivo a La-7S alebo La-7PuVRD s dvomi náporovými hnacími jednotkami pod krídlami. Tieto verzie však slúžili len na testovanie a pokusy, pri ktorých sa došlo k záveru, že niet nad prúdové motory. Od prvého zaradenia do služby v máji 1944 až do začiatku roku 1946 bolo celkovo vyrobených 5 753 kusov všetkých verzií. V povojnovom období dostal od NATO kódové meno Fin.
La-7 sa tešil svojou vynikajúcou povesťou a bojovými úspechmi. Výrazne prevýšili protivníkov a celkové hodnotenie stíhačky v porovnaní s ďalšími typmi je veľmi lichotivé. La-7 slúžili predovšetkým v sovietskom letectve. Je všeobecne známe že na týchto ľavočkinoch lietali tie najlepšie sovietske esá. Najznámejší bol trojnásobný hrdina SSSR Ivan Nikitovič Kožedub, eso s kontom 62 zostrelov. 15. februára 1945 si dokonca pripísal veľmi vzácny zostrel – prúdový stíhač Me 262A.
La-7 však veľmi dobre poznajú aj československý piloti, príslušníci 4S. stíhacích jednotiek v Sovietskom zväze. Koncom roku 1944 bol týmto typom vyzbrojený i 1. a 2. 4s. stíhací pluk (ktorý prišiel na pomoc povstaniu) a československé letectvo ho používalo pod označením S 97 až do roku 1950. S niekoľkými La-7 lietalo aj 4s. bezpečnostné letectvo. La-7 dostalo od našich pilotov vysoké ohodnotenie. Podľa ich slov síce celkove nedosiahli kvality Spitfirea IX, ale prevýšili všetky atrapy Nemeckej ríše. A je to hodnotenie pilotmi, ktorí lietali nielen na La-7 a Spitfire, ale aj na práve Bf 109G a nehovoriac o ďalších iných lietadlách, La-7 patril k špičke stíhacieho letectva v druhej svetovej vojne. Stíhač sa mohol použiť aj na ničenie pozemných cieľov. Na pumové závesy sa dali zavesiť aj dva pumy o celkovej hmotnosti 150 kg. Výnimočne sa používali aj špeciálne závesy pre 6 raketových striel RS-82.
La-7 bola v malom množstve nasadená vo vojnovom konflikte v Kórei, kde bojovali po boku ďalších veteránov z druhej svetovej, ako napríklad aj stíhačky Jak-9 a bitevné IL-10.
Rozmery
Rozpätie : 9,8 m
Dĺžka : 8,5 m
Výška : 2,8 m
Nosná plocha : 17,5 m˛
Hmotnosti
Prázdna : cca 2500 kg
Max. vzletová : 3620 kg
Výkony
Pohon : dvojhviezdicový vzduchom chladený 14V Švecov AŠ-82 FNV o výkone 1 379 kW (1 850k)
Max. rýchlosť : 680 km/h
Dostup : 10 000 m
Dolet : 700 km (alebo aj 990km)
Stúpavosť : 18,3 m/s
Výzbroj
2x alebo 3x kanón Švak kalibru 20 mm (200 nábojov na zbraň)
2x pumy o celkovej hmotnosti 120-150 kg
6x neriadené rakety RS-82
-jacq-