rMy nižšie podpísaní, konajúci menom nemeckého vrchného veliteľstva, súhlasíme s bezpodmienečnou kapituláciou všetkých našich ozbrojených síl na pevnine, na mori a vo vzduchu a takisto všetkých síl, ktoré sú do dnešného dňa pod nemeckým velením, vrchnému veliteľstvu Červenej armády a súčasne vrchnému veliteľstvu Spojeneckých expedičných síl.r0;
To je začiatok dokumentu, ktorý znamenal konečnú kapituláciu nacistických ozbrojených síl a tým aj koniec 2. svetovej vojny v Európe.
Stalo sa tak 8. mája 1945 tesne pred polnocou berlínskeho času. Podpisom bezpodmienečnej kapitulácie sa zavŕšil proces nemeckých kapitulačných aktov na európskych bojiskách. Snahou nemeckých veliteľov bolo, samozrejme, kapitulovať len jednostranne smerom k západným protinacistickým spojencom a vyhnúť sa tak priamej kapitulácii Sovietskemu zväzu. Admirál Dőnitz, ktorý sa stal hlavou rozpadajúcej sa ríše po Adolfovi Hitlerovi, prechovával nádeje, že s koncom vojny dôjde ku konfliktu medzi dovtedajšími spojencami, z čoho by mohlo vyťažiť porazené Nemecko. Treba povedať, že nebyť únavy všetkých zúčastnených z dlhotrvajúceho a vyčerpávajúceho vojnového konfliktu, neboli by tieto kalkulácie celkom márne.
Nakoniec celý proces prerástol len do studenej vojny. Na otvorený vojenský konflikt v tejto dobe našťastie nebola vôľa.
Štyri podpisy, päťvýročí
Vráťme sa však k postupným nemeckým kapituláciám.
Nemecké vojská najskôr kapitulovali v Taliansku, kde tento akt nadobudol právoplatnosť už 2. mája, potom na západnom fronte s platnosťou od 4. mája.
Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk bola po prvý raz podpísaná v hlavnom stane veliteľa angloamerických vojsk generála Eisenhowera v Remeši 7. mája 1945. Sovietske vedenie považovalo tento krok za predbežný, pretože sa uskutočnil bez účasti ich zastúpenia. Definitívne teda došlo k podpisu kapitulácie 8. mája v Berlíne. V tento deň oslavujú koniec 2. svetovej vojny skoro všetky krajiny Európy. Okrem Ruska, ktoré je nástupníckym štátom bývalého Sovietskeho zväzu. Táto disproporcia je však pochopiteľná. Mnohí tvrdia, že je to preto, lebo Praha, ako posledné okupované hlavné mesto, bola oslobodená až 9. mája 1945. Zľahčovanie a bagatelizovanie týchto bojov nie je namieste. Nemyslím si však, že to je ten hlavný dôvod, pre ktorý sa v Rusku slávi koniec vojny až 9. mája.
Všetko je omnoho prozaickejšie. Ako sme už hovorili, bezpodmienečná kapitulácia nemeckých ozbrojených síl bola podpísaná tesne pred polnocou 8. mája 1945. Časový posun však spôsobuje, že v Moskve v tomto čase bol už 9. máj.
Oslava tohto dňa ako konca vojny v súčasnom Rusku je preto celkom prirodzená a netreba za tým hľadať nijaké politikum.
Bohužiaľ, aj po podpise bezpodmienečnej kapitulácie niektoré osamotené nacistické jednotky naďalej pokračovali v boji. Ich hlavným cieľom bolo prebiť sa do amerického zajatia a vyhnúť sa zajatiu v Sovietskom zväze. Okrem toho vo Flesenburgu naďalej úradovala vláda admirála Dőnitza, ktorá sa snažila kontaktovať vlády západných spojencov a vytvárať ilúziu legitímnej nemeckej vlády, s ktorou je potrebné počítať.
Nemyslím si, že by západní protinacistickí Spojenci vážne uvažovali o akejkoľvek spolupráci s kompromitovaným nacistickým admirálom, veď jeho ponorky spôsobili najviac škôd predovšetkým Veľkej Británii a USA, pravdou však je, že k zatknutiu jej členov došlo až 23. mája 1945 po opakovaných protestoch sovietskych zástupcov. To už bol definitívny koniec akýchkoľvek nacistických ambícií povojnovo sa etablovať na nemeckej politickej scéne. Definitívnu bodku potom položil norimberský proces, pred ktorým sa ocitli nacistickí pohlavári.
Nech už bol povojnový politický vývin v Európe akýkoľvek, musíme konštatovať, že všetky pozitívne trendy vyšli z protifašistických tradíciía na nich stavia aj Európska únia. Napriek obdobiu studenej vojny a napriek tomu, že tu desaťročia stáli proti sebe dva veľmi silné politické a vojenské bloky, môžeme po rokoch konštatovať, že povojnové generácie majú šťastie, aké ani jedna európska generácia pred nami nemala možnosť zažiť.
Viac ako šesťdesiat rokov bez vážneho vojenského konfliktu. Lokálnym konfliktom sa síce kontinent nevyhol, ale 2. svetová vojna naďalej zostáva veľmi silným mementom pre všetkých, ktorí by chceli koketovať s vojenským riešením politických problémov.
606_Druindin 20.11.2018 10:24 čus borci, Cass to tu asi moc nečte, jak ho uvidím na TSku tak mu řeknu, že tu má nějaky veterány.
Nebo se za nim stavte na TSku SVK (www.vwings.net)
Kubrt 20.11.2018 07:56 Zdar, Cassi, co přesně za BoX je třeba pro lítání v dnešní době? Stačí Stalingrad? Možná bych oprášil joy a pedály...Díky...
Razo 20.11.2018 00:01 Jsem to o Davidovi nejdřív vůbec nepobral. Ach jó. 39,život je sviňa.
Razo 19.11.2018 23:51 Teda to koukám, že stránky fungují. Udělali jste mi radost. Je hezké si zavzpomínat.
Kubrt 18.11.2018 17:55 Zdar všem po více než 10-ti letech. Vidím, že naděje na obnovení letky žije? ex 3BAP_Kubrt
v6.00.203 © 2003-2005